Balzac - Šagrénová koža
“Ak schybíš, zostaneš mrzákom na celý život. Počuj,” pokračoval, “premýšľal som o samovražde ako všetci mladí ľudia. Kto z nás vo svojich tridsiatich rokoch nebol zabitý dva-tri razy? Nenašiel som nič lepšieho, ako využiť život rozkošami. Ponor sa do hlbokých neviazaností a zahynie tvoja vášeň alebo ty. Nestriedmosť, môj milý, je kráľovnou všetkých smrtí. Či nie je príčinou porážky, ktorá prichádza náhle ako blesk? Porážka je výstrel z pištole, ktorý neklame. Orgie nám poskytujú všetky fyzické rozkoše; nie je to ópium v malých dávkach? Hýrenie, nútiac nás piť bez miery, prináša vínu smrteľný súboj. Či nemá sud vojvodcu de Clarence lepšiu chuť ako bahno Seiny? Keď spadneme ušľachtilo pod stôl, nie je to malá obdoba utopenia? Ak nás chytí polícia a položí nás na chladné postele v strážnici, či nemáme ohromný pocit, že sme v umrlčej komore, okrem toho, že nemáme napuchnuté, odurené, osineté, zozelenené brucho, zato však máme svoju krízu? Ach,” pokračoval, “táto dlhá vražda nie je smrťou skrachovaného kupca. Obchodníci zneuctili rieku, vrhajú sa do vody, aby obmäkčili svojich veriteľov. Na tvojom mieste pokúsil by som sa zomrieť elegantne. Ak chceš vynájsť nový druh smrti a osedlať sa tak proti životu, som na tvojej strane.”