Balzac - Šagrénová koža
“Ak schybíš, zostaneš mrzákom na celý život. Počuj,” pokračoval, “premýšľal som o samovražde ako všetci mladí ľudia. Kto z nás vo svojich tridsiatich rokoch nebol zabitý dva-tri razy? Nenašiel som nič lepšieho, ako využiť život rozkošami. Ponor sa do hlbokách neviazaností a zahynie tvoja vášeň alebo ty. Nestriedmosť, môj milý, je kráľovnou všetkých smrtí. Či nie je príčinou porážky, ktorá prichádza náhle ako blesk? Porážka je výstrel z pištole, ktorý neklame. Orgie nám poskytujú všetky fyzické rozkoše; nie je to ópium v malách dávkach? Hýrenie, nútiac nás piť bez miery, porináša vínu smrteľný súboj. Či nemá sud vojvodcu de Clarence lepšiu chuť ako bahno Seinz? Keď spadneme ušľachtilo pod stôl, nie je to malá obdoba utopenia? Ak nás chytí polícia a položí nás na chladné postele v strážnici, či nemáme ohromný pocit, že sme v umrlčej komore, okrem toho, že nemáme napuchnuté, odurené, osineté, zozelenené brucho, zato však máme svoju krízu? Ach,” pokračoval, “táto dlhá vražda nieje smrťou skrachovaného kupca. Obchodníci zneuctili rieku, vrhajú sa do vody, aby ombäkčili svojich veriteľov. Na tvojom mieste pokúsil by som sa zomrieť elegantne. Ak chceš vynájsť nový druh smrti a osedlať sa tak proti životu, som na tvojej strane.”