Ward - Jozef Tiso
Tisova osobnosť sa vyznačovala oddanosťou, ctižiadostivosťou a mravnou istotou. Vyhlasoval, a nie bezdôvodne, že žil v službe cirkvi a národu. Bol hlboko veriaci, katolícke rituály boli jeho najviac cenenými životnými návykmi. Bol neúnavný a často sa dal na nevďačnú drinu v prospech - staral sa napríklad o bánovské financie, hoci mal dôležitejšiu prácu. V jeho dobrovoľníctve však nešlo len o službu iným, ale aj o víťazenie. Bol rodeným politikom, vynikal v organizovaní, bojoch o pozície, ako aj schopnosťou preľstiť súpera. Tiso vedel majstrovsky zaujať stredovú pozíciu, presvedčiť strany stojace proti sebe, že k nim patrí, a obrátiť metódy svojich protivníkov proti nim samým. Zanietenie a vášeň, s akými sa venoval politike, boli prejavom jeho ctižiadosti. Stúpal nahor po vzdelávacom, cirkevnom i politickom rebríčku. Nakoniec pretvoril sám seba na stelesnenie slovenskej štátnosti a dokonca bojoval o večný úrad mučeníka. Keďže si cenil sám seba ako kňaza a politika, bol citlivý na svoju dôstojnosť a autoritu a často vybuchol, keď narazil na odpor. Škoda, že nevedel lepšie komunikovať s protivníkmi. Aj keď bol nesmierne inteligentný, chýbala mu originalita a zvedavosť učenca. Rozumové argumenty boli preňho len taktikou, ako presadiť “pravdu”. Zrejme si myslel, že riešením pre Slovákov je, aby boli jednoducho takí dobrí ako on: “Buďme… gardistami typu sv. Jozefa!” Keď ľudia nenaslaedovlai jeho vzor, chápal to ako tragédiu nepoddajnej slobodnej vôle, odvrátenie sa od liečivého betlehemského svetla.