Vražda - Kotleba
Kotleba sa vždy prejavoval ako rasista s nechuťou k všetkému cudziemu. V rôznych obdobiach kládol dôraz na iné skupiny - prvotný antisemitizmus nahradil odpor voči maďarským “potomkom kočovných aziatov”, až prešiel naplno k “rómskym parazitom” a napokon moslimom. Ale menila sa len marketingová a komunikačná stratégia. Sen o “bielom Slovensku”, vybudovanom v duchu Tisovho slovenského štátu a podľa možnosti nepoškvrnený Úniou, Nato či nahými tanečníkmi, ostával stále ten istý. Nijako zásadne ho neokresala ani funkcia župana či poslanca.
Zároveň vždy vystupoval ako odporca demokracie. Stavovský štát možno zmizo zo základných dokumentov jeho strany. A desiatky jeho kamrátov a príbuzných, ktorá získali miesta na župe či v parlamente, nepochybne prišli na chuť výhodám dnešného zriadenia. Ale keby mali možnosť, radi sa vo svojich flekoch zabetónujú navždy a vyrovnajú si účty s menšinami, novinármi aj “korupčnými” politickými oponentmi. Aj by vedeli ako. Uniformy, fakle, domobrana, hummer, pištoľ v parlamente, bagre v osadách, hliadky v divadlách, používanie ochranky na župných zastupiteľstvách, to všetko ukazuje, že hrozbu násilia používajú odjakživa s systematicky. Doplna sa s ďalšou črtou predsedu ĽSNS, ktorú znova a znova spomínajú tí, čo ho poznajú - so stihomamom. Dá sa skrátka pochopiť, že Kotleboci by Putin mohol byť sympatický, aj keby sa nakoniec ukázalo, že mu nedával peniaze.