Markos - Sila rozumu
Ak nie sme schopní vidieť tmavú hmotu v nás, nebudeme schopní tolerovať ju ani u iných ľudí, najmä nie u tých, ktorí nás reprezentujú v politickom živote. Ak nie sme schopní priznať si nevedomosť, budeme od politikov nereálne očakávať, že budú mať na každú otázku v talóne odpoveď a oni - aby nám vyhoveli - budú radšej bez zmyslu blabotať alebo slovne útočit miesto toho, aby jednoducho povedali neviem.
Ak nebudeme schopní priznať si chybu, budeme ospravedlnenia u politikov vímať ako slabosť a oni radšej budú zatĺkať do konca svojich síl, len aby pôsobili ako silní lídri.
Ak nebudeme schopní priznať si vlastnú bezmocnosť, budeme nutne očakávať nadľudské schopnosti od ľudí, ktorá nás majú viesť. Budeme znovu a znovu prechádzať cyklami nadšenia a sklamania z nového politického spasiteľa, ktorý na začiatku vyzerá všemocne, ale po určitom čase vládnutia sa ukáže byť obyčajným človekom, slabým a zraniteľným ako my všetci.
A napokon, ak si nebudeme schopní priznať vinu, budeme očakávať, že do politiky budú vstupovať len anjeli; ľudia, ktorí nikdy neurobili nič zlé. Byžadovaním absolútnej neinnosti politických kandidátov otvárame dvere špinavým kampaniam, ktoré dokážu skompromitovať takmer každého.
Každý človek je v istom zmysle vinný. Každý v minulosti urobil niečo, na čo nie je hrdý. Musíme rozoznávať jednak mieru viny (kamarátiť sa dlhé roky s mafiánmi je rádovo väčší problém ako meškať splatením koncesionárskych poplatkov), jednak ochotu k náprave. Nie je jedno, či politik svoju vinu popiera až na samotný pokraj únosnosrti alebo sa k nej prihlási a pokúša sa ju napraviž.
Dokonalé je nepriateľom dobrého. Ak budeme od politikov očakávať dokonalosť, odradíme mnohých kvalitných ľudí, aby sa do politiky pokúsili vstúpiť. Riziko, že budú čeliť kompromitácií, sa im totiž môže zdať priveľké. Budeme tiež odrádzať tých, ktorí už v politike sú, aby hrali otvorene a fér. Mnohí z nich sa radšej prispôsobia objednávke verejnosti a budú simulovať nadľudské vlastnosti: neomylnosť, všemocnosť a absolútnu mravnú čistotu.
Nežiadajme od politikov dokonalosť. Dokonalž nie je nik, hádam len rodičia v očiach malých detí. Očakávajme od politikov také konanie, aké by sme očakávali od kolegu, kamaráta či príbuzneho: totiž že k nám budú otvorení a nebudú nami manipulovať, že nás nebudú úmyselne okrádať či klamať, a tiež že keď urobia chybu, ospravedlnia sa za ňu.