Ishiguro - Súmrak Dňa
“Poďte sem na chvíľu, Stevens. Pán Spencer si želá porozprávať sa s vami.”
Dotyčný pán, ktorý ležérne sedel v kresle, na mňa chvíľu civel. Potom povedal: “Mám pre vás otázku, dobrý človek. Potrebujeme vašu pomoc v istej veci, o ktorej sme diskutovali. Povedzte mi, predpokladáte, že deficitná situácia voči Amerike je príčinou súčasnej nízkej úrovne vzájomného obchodu? Alebo si myslíte, že je to len zavádzanie a korene všetkého sú v zrušení zlatého štandardu?”
Prirodzene, trochu ma to prekvapilo, ale potom som rácho zhodnotil situáciu; teda jasne sa očakávalo že ma otázka vyvedie z miery. A naozaj, za tú chvíľku, kým som si to uvedomil a zostavil vhodnú odpoveď, mohol som navonok vyzerať tak, že bojujem s touto otázkou, lebo som videl, že páni sa na seba pobavene usmiali.
“Je mi ľúto, pane,” odpovedal som, “ale v tejto veci vám neviem pomôcť.”
“Tak nám azda pomôžete v inej veci. Čo poviete, keby sa podpísala vojenksá zmluva medzi Francúzskom a boľševikmi, zlepšila by sa devízová situácia v Európe alebo zhoršila?”
“Je mi ľúto pane, ale v tejto veci vám neviem pomôcť.”
“Ach tak,” vzdychol pán Spencer. “Tak ani v tom nám neviete pomôcť.” Ozval sa sa ďaľší potlačovaný smiech, až jeho lordstvo povedalo: “Dobre, Stevens. To je všetko.”
“Prosím vás, Darlington, mám ešte jednu otázku pre tohto dobrého muža,” ozval sa pán Spencer. “Veľmi by som potreboval jeho pomoc v otázke, ktorá teraz trápi mnohých z nás a ktorá, ako si všetci uvedomujeme, je rozhodujúca pri vytváraní našej zahraničnej politiky. Pomôžte nám, dobrý muž. Čo mal pán Laval skutočne na mysli svojím posledným prejavom o situácii v severnej Afrike? Aj vy si myslíte, že to bola iba lesť, aby sa zbavil nacionalistických príveskov vo vlastnej strane?”
“Je mi ľúto, pane, ale v tejto veci vám neviem pomôcť.”
“Vidíte, páni,” vyhlásil pán Spencer a obrátil sa k ostatným, “tento muž nám nevie pomôcž v týchto veciach.” Toto vyvolalo ďalší zle potlačovaný smiech.
“A napriek tomu,” pokračoval pán Spencer a obrátil sa k ostatným, “ešte stále vždy trváme na predstave, aby rozhodovanie o štáte zostalo v rukách nášho dobrého muža a ďaľších miliónov ako on. A keďže sme naďalej posadnutí súčasným parlamentým systémom, je to div, že nie sme schopní vyriešiť mnohé ťažkosti? Rovnako by ste mohli požiadať výbor zväzu matiek, aby zorganizoval vojnové ťaženie.”
Po tejto poznámke sa ozval otvorený srdečný smiech a počas neho jeho lordstvo zamrmlalo: “Ďakujem Stevens,” čo mi umožnilo odísť.