Camus - Mor
Vedel však, že táto kronika nemôže byť kronikou konečného víťazstva. Mohla byť iba svedectvom toho, čo sa muselo urobiť a čo asi budú ešte musieť urobiť všetci tí - navzdory hrôze a jej neúnavnej zbrani, aj navzdory osobným útrapam - čo sa nemôžu stať svätcami, ale odmietajú pohromy a snažia sa byť aspoň lekármi. Keď totiž Rieux počúval radostné výkriky z mesta, spomenul si, že táto radosť je ustavične ohrozená. Lebo tento jasajúci dav nevedel, čo vedel on a čo si možno prečítať v knihách, že bacil moru nikdy neumiera ani navždy nezaniká, že môže celé desaťročia driemať v nábytku a v bielizni, že trpezlivo čaká v izbách, v pivnniciach, v kufroch a v starých papieroch a že možno príde deň, keď mor, na nešťastie a poučenie ľudí, zobudí svoje potkany a pošle ich umierať do niektorého šťastného mesta.