Huxley - Prekrásny nový svet
Stroj beží, beží, musí bežať - stále. Keď sa zastaví, je to smrť. Miliarda ludí sa hemžila po zemskej kôre. Kolesá sa začali točiť. O sto päťdesiat rokov neskôr ich boli na zemi už dve miliardy. Všetky kolesá stáť! Po sto päťdesiatych týždňoch ich tu ostáva len miliarda; ostatných tisíc krát tisíc krát tisíc mužov a žien zašlo hladom.
Kolesá sa musia vytrvalo točiť, ale k tomu musia byť obsluhované. Obsluhové ľudmi, ktorí stoja v živote tak pevne, ako sedia kolesá na svojých osiach; ľuďmi s jasnými hlavami, poslušnými, utvrdenými v spokojnosti.
Pokiaľ nariekajú ‘Moje dieťatko, moja mamička, moje všetko’, pokiaľ stenajú ‘Ja biedny hriešnik, môj strašný Bože!’, pokiaľ kričia bolesťou, blúznia v horúčke, plačú nad svojou starobou a chudobou - ako môžu obsluhovať kolesá? A keď nemôžu obsluhovať kolesá… Tisíc krát tisíc mŕtvol sa ťažko pochováva a spaľuje.